:)

 prečo? Pretože mi chýba kus seba. Chýba mi dúhový nápis. Ja viem, príliž sentimentálne, plné sebaľutovania, negativizmu a pesimizmu. Asi ma nebudete mať radi. ľudí, ktorí netrpia šťastím si neobľúbi veľa ľudí. Sú pre iných nakazení, ktorí môžu svoju chorobu preniesť na iných.. Tak mi to aspoň povedali. Je to smiešne, možno tak trošku, ale v skutčnom živote, ktorý nepozostáva z písmenok som celkom veselý a usmievavý. Nebolo tomu stále tak. Bývali časi, keď som kašľal na celý svet a nekomunikoval s nikým. Keď som bol s kamarátmi, niekedy som neprehovoril za celý večer viac ako jedno, alebo dve slová a bolo mi to jedno. Veď čo je vlastne život?:) To bolo moje temné detstvo(Pre upresnenie asi 13-17 rokov) No ja som sa rozhodol kašľať nato. Veď potrebujem byť s ľudmi, potrebujem komunikovať a cítiť blízkosť. Teraz mám asi milión kamarátov, cítim sa ako abstinujúc alkoholik, ktorý sa pohľade na bar bojí.. Bojí sa, že sa napije a neprestane už nikdy.
No nemám dôvod. Som tomu rád a som vďačný všetkým ľuďom naokolo, ktoí stoja pri mne a sú mojimi kamarátmi.
Ale mne nna nich nezáleží. Ani na jednom. Zneužívam ich. Chodím s nimi von, tvárim sa, že ich mám rád,a to iba preto aby som nedostal depresiu. Nemôžem inak. Tak veľmi by som chcel aby to bolo inak.
No môžem byť s nimi výkend na chate, týždeň pri mori, ale jediné čo budem vyhľadávať bude samota. Pretože ona je jediná, ktorá ma chápe. Jediná, ktorá mi dokáže pomôcť.
Môj najkrajší zážitok z tej nemenovanej dovolenky bol, keď som sedel pri mori na pláži, pil lacnú tequilu, z ktorej ma napínalo po každom hlte a počúval. počúval tóny z môjho mp3
, počúval svet, mesiac, more, chladný vlhký vzduch, počúval hviezdy, počúval svoje srdce.
Nikto z ľudí nedokáže prehovoriť tak aby ich slová prenikli až ku mne. Preto ich nedokážem mať rád. Preto nedokážem mať rád nikoho... A preto ostanem po celý život sám. Sám vo svojom vnútri.
Som zmierený a príjmam svoj osud na ktorý neverím.