:)

Ja milujem život. Mám rád tie pocity, keď sa len tak prechádzam prázdnymi ulicami a môžem sa usmievať, lebo viem, že šanca žiť je to najkrajšie, čo nás mohlo postretnúť.
No ešte viac pre mňa znemenajú chvíle, keď sa môžem v daždi chodiť na miesta, ktoré vyvolávajú v mojej duši nostalgiu a ja cítim závan depresie. Mám chuť ľahnúť si na zem a ostať tam večne. Nechce sa mi žiť a moja myseľ je vo víre surealistických myšlienok. Cítim sa byť naplnený emóciami. Cítim sa byť pošpinený a musím všetko zlé vylúčiť zo svojho tela. Píšem a uverejňujem texty, ktoré sa vám zdajú hlúpe a plné ľutovanie a plakania nad svojím nešťastným osudom. No, všetko takto napísane je prehnané a príliž pritiahnuté za vlasy. Lebo v tom je tá poézia. Ak by sa ma spýtali, či by som dostal šancu nikdy sa nenarodiť po tejto ceste, ktorou som prešiel, neviem čo by som odpovedal.
No milujem život. milujem lásku, bolesť aj krásu. tak rôzne slová, pomenovania, však s rovnakým významom.

komentár k článku
Život bez citov. Aký má význam?